Explore

Secesia a Symbolizmus

⁠

- posledný univerzálny sloh

ktorý zasiahol maliarstvo sochárstvo architektúru aj úžitkové umenie

všetky ďalšie umelecké smery už existujú naraz v tom istom čase dokonca často si navzájom protirečia

- nie vysoké umenie ale dekorácia a úžitkové umenie

Secesia (v Rakúsku Sezession, v Nemecku Jugendstil, vo Francúzsku Art Nouveau, v anglosaských krajinách Modern Style) je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia, až keď vystupovala pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Ťažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení.

- návrat k remeselnej výrobe

- proti priemyselnej civilizácii, masovej výrobe

- tvorba človeka nie továrenský priemyselný produkt

Vývin secesie Tento umelecký štýl sa objavil v Európe a v Spojených štátoch po polovici 19. storočia a plne sa rozvinul okolo roku 1900. Vznikal v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyselnej civilizácii, reakcia, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.

Secesia výrazne ovplyvnila spôsob života konca 19. a začiatkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako Paríž, Viedeň, Mníchov, Berlín alebo Praha. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetné množstvo diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.

Znaky:

- ornamentálnosť, plošnosť

- neobyčajné farby

- plynulá vlniaca sa krivka

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa obracia priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo).

Secesia sa prejavovala v architektúre, výtvarnom umení, v úžitkovom umení (bytové zariadenie, vitráže) a v literatúre.

Znaky Secesie

štylizácia prírodné tvary (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo)

ornamentálnosť (rastlinné motívy)

plošnosť

neobyčajné farby a odtiene (princíp harmónie a kontrastu)

rozličné materiály

secesný ornament

plynulá vlniaca sa krivka (vyvoláva dojem nenásilného pohybu v ploche)

veľká farebná plocha + ornament

reakcia proti priemyselnej civilizácii, unifikácii (masovo vyrábané predmety)

návrat k remeselnej výrobe

proti unifikácii (veľa rovnakých produktov vyrobených v priemyselných továrňach)

⁠

Architektúra

- Hector Guimard - vstupy do metra (Paríž)

kovové konštrukcie so zahnutými líniami a ornamentálnymi prvkami

⁠

- Antoni Gaudí

- Sagrada família, Park Güell, Casa Batlló (Barcelona)

neuznával termíny ani rozpočet a vyžíval sa v umeleckých výstrelkoch

Antoni Gaudí - Park Güell

park inšpirovaný prvkami z prírody, sochy pokryté mozaikami

dominuje nepravidelnosť a ornament

⁠

Antoni Gaudí -Sagrada família

takto bude vyzerať keď bude dokončená

Gaudí sa inšpiroval tvarom termitísk (znova inšpirácia z prírody)

preberá prvky z iných umeleckých slohov (rozety, gotické okná)

⁠

Antoni Gaudí - Casa Batlló (Barcelona)

nenájdeme tu rovnobežné ani kolmé línie (všetko je zaoblené). Gaudí vychádzal z toho že ak prídeme do prírody nenájdeme tam žiadnu rovnú líniu. Stavba takýchto budov je náročnejšie a drahšia (oproti tým unifikovaným)

⁠

Antoni Gaudí - Casa Mila (Barcelona)

deštrukturalizácia architektúra oponujúca priamke a pravému uhlu Gaudí je vášnivo zaujatý anatómiou a prírodou koncipuje svoju budovu ako telo pokryté kožou. Podzemné parkovisko tejto budovy bolo jedno z prvých v Európe.

⁠

Gustave Eiffel - Eiffelova veža

Gustave Eiffel bol francúzsky konštruktér a architekt, špecialista na stavby z kovových konštrukcií. Jeho najslávnejšími dielami sú Eiffelova veža, ktorú projektoval pre svetovú výstavu v roku 1889 v Paríži a nosná konštrukcia pre Sochu slobody v New Yorku, USA.

- oceľové konštrukcie

- nadčasové a odvážne realizácie

- predstaviteľ pokroku v oblasti techniky a staviteľstva

Eiffel okrem svojho času najvyššej veže sveta postavil aj najvyšší most. V rovnakom štýle zmontovaný z kovových častí. Ďalej projektoval železničné mosty a stanice v mestách vo Francúzsku a ďalších krajinách. Udivovali ľahkosťou a pevnosťou zároveň, účelnosťou spájajúcou sa s novou estetikou, považovali ich za zázraky modernej doby. Ľahké a pevné stavby, ktoré dobre odolávajú vetru a ich údržba je jednoduchá, boli nenákladné a stavali sa rýchlo.

Gustave Alexandre Eiffel bol významným konštruktérom svojej doby. Jeho nadčasové a odvážne realizácie pretrvali dodnes. Boli nielen elegantné ale hlavne funkčné. Využil svoj talent a schopnosti pri navrhovaní jedinečných oceľových konštrukcií, ktoré sa stali symbolom nielen krajín kde sa nachádzajú, ale sú predstaviteľmi pokroku v oblasti techniky a staviteľstva v rámci sveta.

Ďalšie stavby Gustave Eiffela:

Kupola na hvezdárni v Nice

Postavil otáčavú kupolu na hvezdárni v Nice, ktorá je aj napriek hmotnosti vyše 100 000 kg ľahko ovládateľná jednou osobou.

vyše 4 000 m prenosných mostov

Realizoval vyše 4 000 m prenosných mostov, ktoré sa používali v cudzine pre francúzske kolónie. Predával ich v balíkoch rozmontované na súčiastky. 😂 😂 😂

vnútorná tepanú kovovú konštrukciu Sochy slobody

Naprojektoval aj vnútornú tepanú kovovú konštrukciu Sochy slobody, ktorú Francúzsko darovalo Spojeným štátom americkým. Osobne dohliadal aj na jej postavenie.

⁠

Maliarstvo

Často sa vyskytuje motív ženskej postavy ozdobený krivkami, kvetmi.

Gustav Klimt

bol rakúsky maliar a grafik, symbolista, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov secesie, vedúca osobnosť viedenského modernizmu.

- dominuje ženská krása a zlatá farba

⁠

Gustav Klimt, Bozk | Dejiny umenia | Khan Academy "Gustav Klimt, Bozk, 1907-8, olej a zlátenie na plátne, 180 x 180 cm (Österreichische Galerie Belvedere, Viedeň). Lektori: Dr. Beth Harris a Dr. Steven Zucker. Originálne video: https://www.youtube.com/watch?v=BRUOACBkFRg" www.youtube.com⁠

⁠

Gustav Klimt, Život a smrť | Dejiny umenia | Khan Academy Gustav Klimt, Život a smrť, 1910, prepracované 1915, olej na plátne, 178 x 198 cm (Leopold Museum, Viedeň). Vytvorili Beth Harris a Steven Zucker. Originálne video: https://www.youtube.com/watch?v=P1Lw1NVcI8o Nahovorené: Simona Lučkaničová www.youtube.com⁠

⁠

Gustav Klimt - Zlatá Adela – Portrét Adele Bloch-Bauer (1907)

Obraz Portrét Adele Bloch-Bauer I (nazývaný Zlatá Adela) kúpil v roku 2006 Ronald Lauder za 135 miliónov amerických dolárov, čím sa stal najdrahším zobchodovaným obrazom. Neskôr v roku 2006 tento rekord prekonali diela Willema de Kooninga a Jacksona Pollocka, ale i tak tento portrét zostáva na treťom mieste.

⁠
⁠
⁠

⁠

Henri de Toulouse Lautrec

- predznamenal a ovplyvnil secesiu

Vo svojich prácach nadviazal na impresionizmus a postimpresionizmus, obzvlášť na tvorbu Edgara Degasa. Silný vplyv na jeho tvorbu mal aj japonský drevoryt. Jeho výtvarný prejav vznikol z kresby bol značne lineárny. Významné sú i jeho grafické, technikou litografie vytvárané práce, ktorými predznamenal a ovplyvnil secesiu a to plagáty, voľné grafické listy aj ďalšie druhy použitej grafiky. Námety Lautrecových prác vychádzali predovšetkým zo života na parížskom Montmartre Lautrec často zachytával návštevníkov kabaretov, tanečnice, prostitútky a ostatných ľudí z vtedajšieho okraju spoločnosti.

⁠

Alfons Mucha - hviezda secesného plagátu

Mucha je prvý štylista, art director, režisér, dramaturg krásnej ilúzie a modernej poézie reklamy. Niekde na pomedzí geniálnej intuície a neuveriteľnej kresliarskej rutiny vystihol sny ľudí i potreby doby. Svoj veľký dekoratívny talent dal do služieb nového exotizmu, ktorý zaplavil ulice miest a prenikol aj do interiéru.

- pracuje sa s farebnou plochou a ornamentom

- nie je to vytieňované

- tieto výtvarné diela sa často využívali ako plagáty napríklad pre divadelné predstavenia

Secesné línie pokryjú každú voľnú plochu, uchytia sa na stenách, ovládnu kov i drevo, otlačia sa do kože, preniknú do textilnej osnovy, ovplyvnia ilustráciu i priemyslový design. Mucha rozpútal dekoratívnu fantáziu svojej doby, uvoľnil energiu ornamentu ako nikto druhý z jeho súčasníkov. Doba si sama vybrala tohto zručného, pohotového, pracovitého, schopného vytrvalého umelca s rovnakým zmyslom pre konvenciu ako aj originalitu.

Jules Chéret, Henri de Toulouse-Lautrec a Alfons Mucha boli najväčšími hviezdami secesného plagátu. Každý z nich vytvoril neopakovateľné variácie plagátov oslavujúce ženu ako symbol novej, modernej doby. Samozrejme, litografickému plagátu sa venovali aj iní umelci, ktorí boli nemenej slávni ako spomínaní umelci a každý z nich vtlačil plagátovému umeniu svoj vlastný rukopis. Patril k nim aj ďalší umelec oslavujúci ženskú krásu, francúzsky „rebel" Jean de Paleologue, prezývaný Pal.

Muchove manekýnky

Aj Muchov plagát ovláda žena, nové atraktívne zjavenie, symbol doby. Táto kráska sa však nezrodila z peny, ale z nových spoločenských vzťahov, ktoré ovládajú predovšetkým peniaze. Muchova litografia odpovedá na najintímnejšie potreby davu, ktorý chce zbožňovať a ktorý spojuje krásu a rozkoš so spoločenským úspechom. Mýtus v podobe elegantnej ženy opustil neživé alegórie historizmu a zamiešal sa do života bulvárov.

⁠

Mucha je zasa o trošku ďalej než Chéret, voľba kráľovnej krásy sa zúžila na určitý módny typ – manekýnku. Chéretove artistky a Toulouse-Lautrecove kankánové tanečnice, kabaretné speváčky vytlačili úplne iné bytosti. Umenie si podáva ruku s módou, reklamou elitnej spoločnosti bohatého a zábavného Paríža. Muchove sediace, pololežiace a stojace ženy zaujímali pózy , ktoré už budú trvale patriť k základnému výrazovému obsahu každej manekýnky.

- umenie + móda + reklama

- rozpustené vlasy Muchových žien

Rozpustené vlasy Muchových žien sa rozbiehajú do samostatných línií, stáčajúcich sa do prstencov, vlnia sa, obklopujú hlavy idolov a zaplňujú celú plochu papiera. Na plagáte pre šampanské značky Ruinart alebo pre cigaretový papier Job zaplňujú celý priestor, obklopujú takmer celú ženskú figúru. Akoby vlasy boli najvlastnejším a najprirodzenejším odevom týchto žien. Večný príliv a odliv dekoratívneho živlu, neustále vlnenie vlasov ponúka divákom ilúziu pohybu, i keď sa tu nič nedeje. Symbolika vlasov má hlboké erotické korene, vlniaci sa vlas je dôverným nositeľom posolstva.

Muchove ženské hlavy vysielajú na všetky strany varovné symboly, z vlasov útočí množstvo hadov mýtickej Medúzy. Silokrivky vlasov, ktoré obklopujú hlavu a telo, naznačujú zároveň iracionálne sféry vplyvov a magickej príťažlivosti. Vlasy vábia vzrušeného diváka, naznačujú mu cestu, vťahujú ho do osídiel ornamentu, až ho nakoniec úplne uväznia v dekoratívnom labyrinte.

Vtedajší diváci nazývali Muchove esovité krivky „macaroni", prirovnávali ich k talianskym cestovinám. Táto banálna metafora je úplne na mieste, pretože vyjadruje styk Muchovho umenia s bežnou skutočnosťou. Mucha zverejňuje tajomstvá symbolu a nerozlišuje príliš medzi krásnym umením a reklamou. Muchove plagáty propagujú rovnako svedomito divadelné hry, parfémy, likéry, pivo, bicykle, kakao, sušienky či mydlo. Dekoratívna schéma je rovnaká, ale obsah je posunutý niekam inam.

⁠

Charles Lewis Tiffany

Časť vitráže s názvom „Education“ (1890, Louis Comfort Tiffany

Dnes najpoužívanejší spôsob spájania skiel. Zaviedol ju americký šperkár Charles Lewis Tiffany. Cínové spoje sú menšie, segmenty môžu byť malé a krivky detailné. Jeho luxusné klenotníctvo Tiffany & Co dodnes existuje.

⁠

znovu spopularizoval techniku - vitráž

vytvoril jedninečný štýl šperkov a úžitkových predmetov (napíklad vitrážne lampy)

⁠

Symbolizmus

Tento umelecký smer sa objavil okolo roku 1885 vo Francúzsku. Šíril sa najskôr v literatúre, kde bol reakciou na naturalizmus. Vo výtvarnom umení vznikol neskôr ako reakcia na prchavosť okamihu u impresionistov a na akademizmus (autoritatívne predpisovanie určitých praktík v umení). Neskôr symbolizmus splýval so secesiou a prispieval k jej formovaniu ako samostatného univerzálneho štýlu. Reagoval na zmenenú situáciu koncom 19. storočia, ktorá zbavovala umelcov starých väzieb a tí mohli viac prejaviť svoju individualitu. V mnohých ohľadoch bol negatívnou reakciou na technický pokrok a rozvoj vedy, ktorý podľa nich oslaboval silu fantázie a cit pre tajomstvá života. Stal sa akýmsi spojovacím článkom medzi impresionizmom a expresionizmom.

- Svet fantázie

- Tajomstvo

- magická snová atmosféra

Umelci začali postrádať nedostatok duchovného obsahu v umení. Symbolizmus odvracia pozornosť od vonkajších zmyslových javov a usiluje sa o vyjadrenie emócií, duchovných predstáv a zážitkov pomocou symbolov a dekoratívnych prvkov. Zameral sa na tajomno, duchovno, na to, čo je neprebádané, nevysloviteľné či neznáme. Do umenia vniesol nové atribúty ako je obrazotvornosť, imaginácia, metafora a podobenstvo. Symbolisti obohatili kresťanské, antické i moderné témy ezoterickými symbolmi a jemnými narážkami na mystériá. Umelci sa snažili o preniknutie k tajomstvu významov skrytých pod povrchom javov, k ich podstate a k tomu, čo je na nich nemenného a čo je podľa ich predstavy odrazom vyššieho sveta. Obrazy sú sugestívne a naznačujú inú realitu než ktorú popisuje reálny svet. Ich snahou bolo zachytiť stav duše a vnútorné stavy človeka, ale tiež individuálne nachádzanie výrazu, ktorým by vyjadrili svoje pocity, subjektívne úzkosti, sny, nočné mory, fantázie a duševné stavy. V dielach sú typické emócie, melanchólia, vyrušenie z kľudu, sexualita, tajuplnosť, anarchia, perverzia, spiritualizmus i ezoterično. Obrazy vyjadrujú akúsi magickú snovú atmosféru.

- Symbol

Obsahom diel nebola viditeľná skutočnosť, ale svet myšlienok, fantázií, vízií a snov či rušivých a narušených stavov mysle. Umelci maľovali skôr na základe svojej intuície a predstavivosti než pozorovania a popisu. Intelektuálna odozva na umenie nebola pre nich tak dôležitá ako reakcia emocionálna. Symbol sa mal stať sprostredkovateľom medzi skutočným svetom a svetom duše a mal v náznaku odkrývať tajomstvá ukryté vnútri vecí a vsugerovať ich pozorovateľovi. Prírodu zobrazovali ako čosi hrozivého či narušeného. Vo svojich dielach sa snažia odhaliť jej tajomné vnútro než známu tvár. Ďalším významným a znázorňovaným prvkom symbolistov je hermafrodit, evokujúci znekľudňujúce a rozporuplné obavy a túžby.

Manifest symbolizmu

Zásady symbolizmu formuloval v roku 1886 básnik Jean Moréas v Manifeste symbolizmu. Pod vplyvom literárneho symbolizmu sa začal vyvíjať symbolizmus vo výtvarnom umení. Jeho päť základnych princípov bolo publikovaných teoretikom umenia Georges-Albert Aurierom v literárnej revue (Mercure de France). Podľa neho by malo byť umelecké dielo:

ideové - základnou myšlienkou je vyjadrenie idey, myšlienky, deja

symbolické – malo by túto ideu vyjadriť určitou (symbolickou) formou

syntetické – malo by vyjadrovať tieto formy a znaky všeobecne pochopiteľným spôsobom

subjektívne - objekt nemá byť vnímaný ako objekt či predmet, ale ako znak vnímaný subjektom

dekoratívne – dekoratívne maliarstvo je prejav umenia súčasne subjektívneho, syntetického, symbolického a ideového

Významní predstavitelia symbolizmu

Veľkí umelci chceli pokračovať vlastnými individuálnymi výrazovými svetmi obrazov a plátno sa malo stať zrkadlom duše. Vznik symbolizmu ovplyvnil Paul Gauguin svojou teóriou syntetizmu, v ktorej chápal maľbu ako syntéziu subjektívne vnímanej farby a základnych prírodnych (pra)foriem ako významových nositeliek ideí. Farbe prisudzoval symbolický význam, používal nemiešané farby, čím posilnil duchovný zmysel obrazov. Obnovil obrysovú líniu a farebnú plochu obtiahnutú výraznými farebnými kontúrami. K zakladateľom symbolizmu patrili maliari Gustav Moreau, Odilon Redon, Pierre Puvis de Chavannes (maliar známy veľkým počtom nástenných malieb) a sochár Auguste Rodin.

Magickú silu výrazu a fantáziu výtvarného myslenia skrývajú obrazy Henriho Rousseaua. Často ich napĺňal nočným svetlom a podobali sa strašidelným víziám. Z jeho obrazov môžeme ale tiež vycítiť túžbu po harmonickom svete.

Diela pozoruhodnej osobnosti belgického symbolizmu Jamesa Ensora sa stávajú obrazom absurdného sveta, plného zúfalstva. Bol nazývaný maliarom masiek. Svietivými farbami líči strašidelné sprievody farebných karnevalových bytostí, masy ľudí, ktorým chýba akákoľvek individualita a ktorí sa ťahajú ako v snoch neurčitou krajinou. Maska je výrazom ohrozenia i cudzoty. Symbolickou formou stvárňuje nepriateľský pomer medzi indivíduom a masou. Typické pre symbolizmus sú jeho diela: Utrpenie svätého Antonína (Tribulations of Saint Anthony), Masky stavajúce sa proti smrti.

James Ensor

Masky stavajúce sa proti smrti

⁠

Odilon Redon

Maliar Odilon Redon bol autorom imaginárnych krajín, zátiší a figurálnych kompozícií, čerpajúcich z literárnych, mytologickych a náboženskych predlôh. Ako veľmi sčítaneho autora ovplynila jeho tvorbu nielen vlastná imaginácia, ale i hudba, prírodne vedy a literatúra. Jeho diela nie je možné jednoznačne zaradiť do žiadneho zo súdobých prúdov. Sú vyznávaním kultu krásna, ale i sklonom k slabostiam a chorobe, líčením spletitých duševných pochodov, tvorivým vyzdvihnutím sna, opojenia i odmietnutím mešťanských moralizujúcich noriem kladených na umenie. Ako námet často používal vo svojich dielach oko. Typicky symbolistické diela sú: Kyklop, Zatvorené oči, Zelená smrť, Pocta Goyovi, Zjavenie, Salome, Zrodenie Venuše, Videnie, Cactus man, Duch lesa.

Odilon Redon - Ofélia

Inšpirácia Shakespeareovým príbehom (Ofélia sa po smrti otca zblázni a utopí sa v rieke)

⁠

Gustav Moreau

Gustav Moreau sa inšpiroval literárnymi predlohami, bájkami, legendami, biblickými a mytologickými námetmi. Jeho typicky symbolistické dielo je Zjavenie.

⁠

K ďalším významným umelcom patrili Arnold Böcklin (obraz Ostrov mrtvých), Émile Bernard (Ocelové mosty v Asnieres), Gustav Klimt (Nádej), Pablo Picasso (Žena v smútku), Fernand Khnopff, Félicien Rops, Max Klinger.

Najvýznamnejším predstaviteľom v českom maliarstve, používajúcim symbolistické prvky boli Ján Preisler a v určitej časti svojej tvorby sa k nemu prikláňal i Josef Váchal. Druhú generáciu českých symbolistov tvorili: František Kupka, Jan Zrzavý, Vojtěch Preissig, František Bílek, Max Švabinský...

Want to print your doc?
This is not the way.

Try clicking the ⋯ next to your doc name or using a keyboard shortcut (

CtrlP

) instead.