Share
Explore

Kubizmus

Kubizmus 1907-1925 sa stal jedným z najvýraznejších avantgardných maliarskych smerov dvadsiateho storočia. Nakoľko v ňom literatúra nemala veľký vplyv, nemá presne určený počiatok (tj. nevyšiel žiadny manifest). Vznikol v Paríži a sú s ním spojené najväčšie mená svetového maliarstva. Zakladateľmi boli Pablo Ruiz Picasso (Španiel) a Georges Braque (Francúz), ktorí spolu začali tvoriť počas svojich štúdií v Paríži. Oboch ovplyvnil tvorbou Paul Cézanne. Spočiatku bola ich tvorba na sebe nezávislá, ale v roku 1907 začali pracovať spoločne a zostali spolu až do vypuknutí prvej svetovej vojny (1914).

image.png

Priestorová koncepcia diela

Kubistickí umelci poňali výtvarné umenie revolučným spôsobom. Vznikla nová technika i pohľad na maliarstvo. Vytvorili novú metódu systematickej štrukturalizácie obrazu na ploche. Princíp kubizmu spočíval v priestorovej koncepcii diela – predmet bol zobrazovaný z mnohých uhlov súčasne a rozkladaný na čo najjednoduchšie geometrické útvary. Maliari sa usilovali predovšetkým zachytiť pevné tvary daných predmetov. Potláčali pritom ich nepodstatné detaily a systematicky ich redukovali na základné geometrické telesá - kocku, valec, kužeľ a guľu. Zobrazovali predmety z niekoľkých strán naraz, akoby predmet obišli dookola. Kubizmus sa snažil počítať i so štvrtou dimenziou (ovplyvnenie Albertom Einsteinom) a s nekonečnom.
Preto musel kubizmus riešiť nové problémy perspektívy a vytváral nové priestorové vzťahy medzi predmetmi. Bol inšpirovaný africkým, mikronézskym a indiánskym umením a kultúrou. Pre svoju prácu využívali rôzne média a obrazové zdroje – fotografiu. Nedočkali sa priaznivého prijatia, väčšina reakcií na výstavy bola poznamenaná prudkou kritikou. Spoločnosť kubizmus neakceptovala, niektorí kritici sa sústreďovali častejšie na jednotlivých maliarov a menej na smer ako taký. Prvým a najznámejším kubistickým dielom boli Picassove „Avignonské slečny“ z roku 1907. Na ňom zredukoval ženské postavy na základné geometrické tvary a ich tváre zobrazil podľa primitívnych iberských sôch a afrických masiek.
Tým uviedli do maliarstva dimenziu „času“, obraz bol podriadený svojim vlastným zákonitostiam. Napodobenie dreva, mramoru, či novín dosiahli nalepovaním papiera zobrazujúcim daný materiál. Takto vznikla nová technika – koláž. Táto technika neskôr oslávila výnimočný úspech najmä v období surrealistov a abstraktivistov.

Georges Braque

Domy v L`Estaque
image.png

Pablo Picasso

maliar a sochár Narodil sa v španielskej Malage a asi najznámejší je ako zakladateľ kubizmu spolu s George Braqueom. Za svojho dlhého života však vyprodukoval široké a rôznorodé dielo, z ktorého sú najznámejšími diela z Modrého obdobia, kde sú ústrednými postavami pohybujúci sa akrobati, harlekýni, prostitútky, žobráci a umelci. Je známy ako spoluzakladateľ kubizmu ale i iných smerov, ktoré pomáhal rozvíjať a objavovať. Jeho najznámejšie kubistické diela sú Avignonské slečny – 1907 (Les Demoiselles d'Avignon) a Guernica – 1937 (Guernica) = vyobrazenie nemeckého bombového Guernici cez Španielsku občiansku vojnu. Mnohým toto veľké plátno stelesňuje nehumánnosť, brutalitu a zúfalstvo vojny. Maľovanie obrazu bolo zachytené sériou fotografií Picassovou najznámejšou milenkou, Dorou Maar, ktorá bola sama uznávanou umelkyňou. Guernica visela v newyorskom Múzeu moderného umenia mnoho rokov; podľa dohody s Picassom sa plátno nemalo vrátiť do Španielska, kým sa tam neobnoví demokracia. V roku 1981 sa Guernica vrátila do Španielska a bola vystavená v Casón del Buen Retiro. V roku 1992 sa maľba stala jednou z atrakcií madridského múzea Reina Sofía po jeho otvorení.

Avignonské slečny

(francúzsky Les Demoiselles d’Avignon) je veľká olejomaľba z roku 1907 od španielskeho maliara Pabla Picassa (1881–1973). Dielo zobrazuje päť nahých prostitútok z nevestinca v ulici Avinyó (Avignon) v Barcelone. Toto protokubistické dielo je považované za kľúčové pre ďalší rozvoj kubizmu i moderného umenia.
Picasso vytvoril pri príprave na finálne dielo stovky skíc a štúdií. Jedna z pôvodných verzií na papieri bola viac naratívna - uprostred obrazu sedel námorník, ktorého obklopovalo päť žien. Zľava za oponou sa vynoril študent s knihou ako nezúčastnený subjekt. Obraz tak akcentoval moralistický náboj (Memento mori). V konečnej verzii obrazu v tvare štvorca orientovaného na výšku zostalo iba 5 žien. Moralistný náboj sa vytratil, ale erotický náboj zostal. Z hľadiska vývoja Picassovho umenia ide o prelomové dielo - tri ľavé postavy majú tváre, ktoré pripomínajú iberské masky (obdodne ako portrét Gertrudy Steinovej z r. 1906), dve postavy napravo boli inšpirované africkými maskami. Samotné dielo vytvoril v Paríži počas leta 1907.
Dielo po svojom vzniku bolo prakticky neznáme. Videlo ich len niekoľko Picassových priateľov. V roku 1924 ich kúpil zberateľ Doucet, ktorý ich neskôr ponúkol Louvru. Múzeum však ponuku odmietlo. Až po smrti zberateľa bolo v roku 1937 dielo zakúpené do Múzea moderného umenia v New Yorku. V roku 1939 bol obraz vystavený na Picassovej retrospektívnej výstave tamojším v múzeu, kedy sa začal proces kanonizácie Avignonských slečien.
image.png

Guernica

Guernica je obraz , inšpirovaný svedectvom Picassa pri bombardovaní španielskeho mesta nacistickým Nemeckom
počas .
Vzdušný útok zničil celé mestá a zabil veľké množstvo ľudí. Mnohým toto veľké plátno stelesňuje nehumánnosť, brutalitu a zúfalstvo vojny. Maľovanie obrazu bolo zachytené sériou fotografií Picassovou najznámejšou milenkou, , ktorá bola sama uznávanou umelkyňou. Guernica visela v newyorskom Múzeu moderného umenia mnoho rokov; podľa dohody s Picassom sa plátno nemalo vrátiť do Španielska, kým sa tam neobnoví demokracia. V roku
sa Guernica vrátila do Španielska a bola vystavená v Casón del Buen Retiro. V roku 1992 sa maľba stala jednou z atrakcií Madridského múzea po jeho otvorení.

image.png
V začiatkoch v detstve a puberte demonštroval mimoriadny maliarsky talent keď maľoval v realistickom štýle; cez prvé desaťročie dvadsiateho storočia sa jeho štýl začal meniť – začal experimentovať s rozličnými teóriami, technikami a nápadmi. Jeho revolucionársky výkon mu priniesol svetové renomé a nesmierne bohatstvo, urobil z neho jedného z najznámejších postáv dvadsiateho storočia.

- rozklad reality na geometrické tvary

- rozklad perspektívy

- viacero uhlov pohľadu na ten istý objekt

Picasso - Autoportrét
image.png
Picasso - Žena v modrom klobúku
image.png
Picasso - Plačúca žena
image.png
Picasso - Dievča s mandolínou
image.png
Picasso - Alžírske ženy
image.png
Hoci bol Picasso v prvom rade maliar (vlastne veril, že umelec musí byť maliarom, aby mohol byť považovaný za umelca), tiež pracoval na malých keramických a bronzových soškách, kolážach a dokonca napísal nejakú poéziu. „Je suis aussi un poète“ (Som aj básnik), hovoril žartom svojim priateľom.
Niekoľko Picassových obrazov sa zaraďuje medzi najdrahšie maľby na svete. 4. mája 2004 sa Picassova maľba Garçon à la pipe (Chlapec s fajkou) vydražila u Sothebyho za 104 miliónov USD, čím ustanovila nový cenový rekord.
Keď nepracoval, neznášal samotu. V Paríži mal okruh významných priateľov v štvrtiach Montmartre a Montparnasse, vrátane osobností ako André Breton, Guillaume Apollinaire, spisovateľka Gertrude Steinová a iných. Okrem manželky či prvoradej priateľky si zvyčajne vydržiaval niekoľko mileniek.
Picasso bol extrémne talentovaný ako maliar a kreslič, dokonca aj na štandard svetového umelca. Pracoval s rovnakou zručnosťou s olejom, vodovými farbami, pastelom, uhlíkom, ceruzkou a atramentom. Bol preslávený tým, že komplexné scény modeloval len pomocou niekoľkých geometrických tvarov v jeho kubistických prácach so zmiešaným médiom, ale aj tým, že produkoval po celý svoj život majstrovské portréty. Picassove skice jeho priateľov perom a atramentom z kubistického a neskoršieho obdobia sú cenené pre ich dovtedy nedoceňovanú vierohodnosť a stali sa príkladom jeho schopností. Picasso sa v sfére umenia vskutku pohyboval s ľahkosťou, aj napriek obmedzenému akademickému cviku (dokončil iba prvý ročník Kráľovskej akadémie v Madride). Jeho prirodzený talent bol znásobený divou pracovnou etikou, ktorá prežila do posledných rokov jeho dlhého života.

Fázy kubizmu

Raný kubizmus (1906 – 1909) - obdobie, kedy kubizmus vznikal. Redukuje tvary na geometrické, začína v nich rozpad tvaru a objavuje sa určitý rytmus. Diela sú ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi štýlmi, ale obrazy získavali vlastnú realitu a centrálnu perspektívu. Hlavnou témou prestalo byť napodobňovanie prírody. Postupne sú zobrazované predmety obmedzované na základné geometrické tvary. Z farieb sa používali iba odtiene šedej a hnedej farby. Prvým kubistickým dielom boli Picassove „Avignonské slečny“.
Analytický kubizmus (1909 – 1912) - námety sú rozkladané na malé formy, zobrazované sú z rôznych perspektív a pôsobia ako stavebné kocky reality. Predmet je rozložený na jednotlivé geometrické tvary, ktoré sú potom zobrazené neperspektívne vedľa seba. Dochádza k čiastočnej abstrakcii, zobrazované predmety sú teda nahradené inými podobnými predmetmi. Farebnosť ustupuje do pozadia a zdôrazňuje formálne utváranie obrazu. Veľa prácam z tej doby dominuje farba, ktorá nemá k reálnej farbe znázorneného predmetu žiadny vzťah. Analytický kubizmus používa obmedzenú farebnosť (zelenú, hnedo-šedú..) i obmedzenú predmetovosť (zátišie, figurálne námety).
Svetlé a tmavé zóny slúžia k zvýrazneniu plastickosti, pričom sa využíva nielen rôznych perspektív, ale i niekoľkých zdrojov svetla. Jeho charakter určovali diela Pabla Picassa a Georgesa Braque. Sústreďuje charakteristické znaky predmetu či telesa tým, že spája dokopy pohľad z niekoľkých strán, ktoré by za normálnych podmienok nebolo možné súčasne vidno. Vzniká predstava priestoru a objemu bez centrálnej perspektívy. Prírodné tvary sú zjednodušované na geometrické tvary. Neskôr prichádza k rozpadu tvarov, obrazy sú zle čitateľné.
Syntetický kubizmus – vrcholný (1912 – 1914) - v tomto období sa maliarske techniky kubistov zmenili. Je pre nich stále dôležité, aby sa zobrazovaný predmet skladal z línií a plôch. Skladá znovu rozbité časti obrazu, ale podľa vlastnej fantázie a poetickej nálady. Proti strohej geometrickosti sa objavuje voľnejšie plynutie kriviek. Významnú úlohu má opäť farba. Obrazy boli čitateľnejšie, viac farebné, abstraktné prvky obrazu sa skladali do nových motívov. Bol vynájdený postup, v ktorom môžeme zhliadnuť predchodcov neskorších techník, napr. koláží, ready made (trojrozmerný všedný predmet ako súčasť umeleckého diela) . V snahe zvýšiť autentickosť sú do obrazov vlepované predmety - papier, noviny, tapety, imitácia dreva, piliny, piesok a podobné materiály. Hranice medzi maľovaným a reálnym predmetom sa prelínali až v samotnom objekte. Takto spracované obrazy dostávajú vecný, materiálny charakter, ktorý vytvára novú realitu obrazu.
Orfický kubizmus (1911 – 1923) - v tomto období sa už nesnažia maliari rozkladať alebo znovu skladať reálny predmet do obrazcov. Práce Roberta Delaunaya a Fernanda Légera využívali ako utvárajúci prvok farby, svetlo a dynamiku. Po roku 1923 došlo k ďalšiemu rozvoju kubizmu, ale ten už bol ovplyvnený inými smermi.
Robert Delaunay - Eiffel Tower (Hirschhorn II)

České a slovenské kubistické maliarstvo

Reprezentantmi kubizmu na území Čiech a Slovenska boli Emil Filla, Josef Čapek, Otakar Kubín, Bohumil Kubišta, Antonín Procházka, Václav Špála, Ludo Lehen.


Want to print your doc?
This is not the way.
Try clicking the ⋯ next to your doc name or using a keyboard shortcut (
CtrlP
) instead.