Explore

Futurizmus a metafyzická maľba
Futurizmus a metafyzická maľba

Futurizmus

⁠

Proti:

Tradícii a konvenciám v kultúre a umení

Futurizmus 1909 – 1915 vznikol v Taliansku v roku 1909 a bol to prvý avantgardný smer v okruhu anarchisticky orientovaných umelcov. Propagoval nutnosť umelecky stvárniť moderný život. Zameral sa na oslavu technickej civilizácie, na zobrazenie pohybu a súčasných dojmov. Hlavnými prvkami futurizmu boli elán, dynamickosť života, smelosť a revolta.

Najsilnejšie a najradikálnejšie sa prejavil u talianskych umelcov. Stal sa vzburou proti konvenciám života i umenia. Umelci kategoricky odmietali všetky výtvory minulosti a dožadovali sa obrody umeleckého výrazu. Podnet k vzniku futurizmu dal taliansky básnik, dramatik a spisovateľ Filippo Tommaso Marinetti (1876-1944) uverejnením „Manifestu futurizmu“. Napísal sériu textov, v ktorých definoval estetické zásady hnutia a jeho provokatívne nacionalistickú politickú orientáciu. V tej istej dobe sa vo Francúzsku vyvíjal kubizmus, ktorý sa mu podobal. Svojimi dielami mali umelci vyjadriť nadšenie pre dynamiku moderného veľkomestského života. V dielach bolo treba pátrať po zmysle a zároveň aktivizovali obrazotvornosť pozorovateľa.

Rotujúca kompozícia

Nositeľmi výrazu bola farba a rotujúca kompozícia. Maliari našli umelecké formy pre čas, pohyb, ale rozrušením štruktúry obrazu chceli znázorniť i zvuky. Plocha obrazu bola rozbitá na veľa malých plôch. Maľba bola robená nekľudnými, energickými ťahmi štetca, ktoré umožňovali docieliť plnšiu a dynamickejšiu víziu sveta. Vyjadrenie pohybu bolo znázornené niekoľkonásobným zobrazením prvkov, pokúšali sa zachytiť i prchavé okamihy. (napr. bežiaci pes mal dvanásť nôh, ruka huslistu veľa prstov, autá veľa kolies, karosériu závodného automobilu zdobili mohutné rúry, podobajúce sa hadom a pod.)

Z futurizmu sa stalo interdisciplinárne hnutie, ktoré zahŕňalo všetky oblasti umeleckej tvorby. Spočiatku sa manifest sústreďoval iba na básnikov. Vo výtvarnom umení našiel svoj výraz najmä v maliarstve. V rokoch 1909 – 1916 vzniklo viac ako 50 manifestov, ktoré sa vzťahovali také na rôzne iné odbory – hudbu, film, sochárstvo, politiku, tanec, literatúru, dokonca i na varenie. Nadšenie vyvolávajúce futuristické heslá bolo tak obrovské, že umelci vyhlásili 8. 3. 1910 „Manifest futuristických maliarov“ skôr ako vytvorili prvý futuristický obraz. Ich program a činnosť zásadne ovplyvnil výtvarné experimenty celého radu európskych umelcov. Už 11. 4. 1910 bol vyhlásený ďalší, „Technický manifest futuristických maliarov“. Podľa neho má umenie v každom umeleckom smere zodpovedať tempu modernej doby a jej technickému pokroku. Ospevoval novinky priemyselnej éry, opojenie z rýchlosti a nespútanej sily tovární.

Oslavoval modernosť a pokrok, rozširoval kult rýchlosti lokomotív, lietadiel a moderných strojov. Manifest vyzýval umelcov, aby zavrhli tradičné umenie, aby boli zlikvidované múzeá a knižnice, aby pohŕdali tradíciou. Na šírenie programu futuristov zorganizoval Marinetti v Taliansku spolu s priateľmi rad verejných vystúpení, na ktorých čítali futuristické verše a manifesty. Neskôr sa k nemu pridalo niekoľko maliarov. Hlavnými predstaviteľmi boli Umberto Boccioni, Gino Severini, Luigi Russolo, Carlo Calla a Giacomo Balla. Technika futuristov vo výtvarnom umení sa rozvíjala pod silným vplyvom divizionizmu a pointilizmu. Maliar Giacomo Balla sa oboznámil s touto technikou už počas svojho pobytu v Paríži v roku 1901. Neskôr do neho zasvätil Boccioniho a Severiniho. Giacomi Balla sa pod vplyvom pointilizmu a divizionizmu pokúsil vniesť novú dimenziu do statickej maľby - aby zachytil pohyb, používal techniku fázovej fotografie. Skupina futuristov strávila dva týždne v Paríži.

Navštevovali galérie a ateliéry umelcov, zoznámili sa s miestnou avantgardou, predovšetkým s kubizmom a dielami Georgesa Braque, Pabla Picassa a Roberta Delaunaya. Od tej doby začali používať kubistické techniky, ale naďalej odmietali statickosť motívu a kompozície. Futurizmus sa začal šíriť aj do ďalších európskych krajín. Prvá významná futuristická výstava sa konala v marci 1911 v Miláne. Galéria v Paríži zorganizovala expozíciu futuristov vo februári 1912. Marinetti a ďalších päť signatárov „Manifestu futuristických maliarov“ usporiadali s výstavou turné po celej Európe.

Diela boli predstavené v Londýne, Berlíne, Bruseli, Amsterdame, Viedni a Vratislavi. Prezentácie boli sprevádzané prednáškami a publikáciami. Významným aspektom ich svetonázoru bol kult sily, násilia i války. V rokoch 1913-1915 bol futurizmus v plnom rozmachu, pridali sa ďalší maliari - Giovanni Papini, Ardengo Soffici a Fortunato Depero. V roku 1914 vyšiel „Futuristický manifest maliarov a sochárov“.

Po roku 1916 začal smerovať k úpadku a rozvoj futurizmu sa zastavil. Po 1. svetovej válke vznikol tzv. „druhý futurizmus“. Diela boli už menej zaujímavé a možno z nich vyčítať počiatky surrealistických tendencií. I keď bol Marinetti a ďalší predstavitelia nacionalisticky angažovaní, nový režim ich po roku 1922 napadol a obvinil z narušovania mládeže. Definitívne futurizmus končí spolu s Marinettiho smrťou až v roku 1944. Toto hnutie malo vplyv na zrod dadaizmu i na niektorých parížskych umelcov.

Umberto Boccioni - Mesto vstáva (Mesto sa prebúdza)

zobrazuje rýchlosť ranného veľkomesta kde sa každý náhli do práce mesto plné života, dynamiky studené a teplé farby bijúce sa medzi sebou (podobnosť s fauvizmom)

⁠

Umberto Boccioni - Dynamika cyklistu

cyklista zachytený v pohybe vo viacerých pozíciách naraz v rôznych fázach pohybu cyklista v istej fáze vzpriamený v istej fáze zohnutý

⁠

Umberto Boccioni - Elasticita (pružnosť)

geometrické tvary pripomínajú časti mesta alebo postáv

moderné umenie - divák má hľadať objekty v obraze

⁠

Giacomo balla - Dynamika psa na vodítku

pohyb psa je rozfázovaný

⁠

Joseph Stella - Bitka svetiel, Coney island

Coney islandčasť New Yorku na začiatku storočia známa kolotočmi a púťovými atrakciami. Pokus o zachytenie farebnej atmosféry plnej svetiel a pohybu. V strede kompozície tvár klauna

⁠

Natália Gončarová - Cyklista

rozloženie pohybu cyklistu

⁠

Carlo Carra - Portrét Marinettiho

zobrazuje extravagantný vzhľad umelca snaha o zachytenie charakteru osobnosti aj podstatu futurizmu

⁠

Antonio Sant'elia - futuristická architektúra

predstava futiristickej modernej architektúry takéto budovy sa vtedy nerealizovali v tomto období vznikajú v spojených štátoch prvé mrakodrapy

⁠

Vladimír Majakovskij - Ruleta

veril ideálom revolúcie v Rusku ale veľmi rýchlo zistil že tieto ideály zostali len ideály a revolučná zmena ktorá mala zlepšiť život bežných Rusov nepríde. Bol veľmi otvorený a a kriticky sa vyjadroval k týmto zmenám ako mladý bol nájdený vo svojej izbe s prestreleným srdcom dodnes je nevyjasnené či spáchal samovraždu alebo niekomu prekážal.

⁠

Metafyzická maľba

Metafyzická maľba ( taliansky : pittura metafisica ) alebo metafyzické umenie bol štýl maľby vyvinutý talianskymi umelcami Giorgio de Chirico a Carlo Carrà . Hnutie začalo v roku 1910 de Chirico, ktorého snové diela s ostrými kontrastmi svetla a tieňa mali často nejasne hrozivú, tajomnú kvalitu, „maľoval to, čo nie je vidieť“. De Chirico, jeho mladší brat Alberto Savinio a Carrà formálne založili školu a jej princípy v roku 1917.

Typické znaky

Predstavuje reakciu na futurizmus.

Maľby zobrazujú pokoj, meditatívnosť, tajomno.

Umelci často maľovali zátišia či rôzne opustené zákutia miest.

metafyzika – filozofická náuka o nadzmyslových princípoch bytia; teória východiskových kategórií filozofie

⁠

440px-Carlo_Carrà,_1918,_L'Ovale_delle_Apparizioni_(The_Oval_of_Apparition),_oil_on_canvas,_92_x_60_cm.jpg

⁠

Carlo Carrà , 1918, L'Ovale delle Apparizioni ( Ovál zjavení ), olej na plátne, 92 x 60 cm, Galleria Nazionale d'Arte Moderna , Rím

⁠

Arnaldo_Dell'Ira_(1903-1943),_Piazza_d'Italia_3.jpg

⁠

Arnaldo dell'Ira , Piazza d'Italia , 1934

Giorgio de Chirico

Metafyzické maliarstvo sa zrodilo z reakcie na nespútanú dynamickosť futurizmu. Zhromaždila sa úzka skupina ľudí okolo vedúcej osobnosti Giorgia de Chirico (1888 – 1978). Chirico pochádzal z Grécka. Odišiel študovať do Mníchova, odkiaľ mu zostal vplyv Nietzeho filozofie a obdiv k Böcklingovmu vizionárskemu romantizmu. Metafyzické maliarstvo vzniklo až po roku 1916, keď sa Chirico so svojim bratom usadzuje vo Ferrare, kam ho cez vojnu odvelili. Začína tvoriť prvé vlastné – nekopírujúce diela ako Záhada jesenného večera. Metafyzické diela sa vyznačujú nehybnosťou, ťaživým a zvláštnym tichom a dômyselnou inscenáciou. Chiricove obrazy z toho obdobia predstavujú námestia obklopené arkádami, priestranstvá s tajomnými, akoby skamenenými postavami a iba zbiehajúce čiary tvoria ilúziu pohybu. Sám Chirico vyhlasoval :„ My, ktorí poznáme znaky metafyzickej abecedy, vieme koľko radosti a žiaľu sa skrýva v stĺporadí, na rohu ulice, medzi stenami izby alebo vnútri nejakej skrinky.“ Picasso dokonca vyhlasuje Chirica za najobdivuhodnejšieho súvekého maliara. V metafyzickej maľbe nachádzajú základňu surrealisti. Neskutočné postavy, až pripokojné ticho, akési automaty umiestnené medzi kulisy prázdnych miest, fantastické, fascinujúce i znepokojivé predmety pochádzajú zrejme zo sveta snov a fantázie. Značný neskorší rozkol v Chiricovej tvorbe, spôsobil odklon a nezhody so surrealistami. Po príchode Chirica do Talianska sa k nemu pripája Carlo Carrá, ktorý prešiel od futurizmu k pittura metafysica a tiež maľoval priestory oživené figurínami. Giorgio de Chirico a jeho priatelia našli oporu a pomoc u Maria Broglia – vydavateľa časopisu Valori plastici (výtvarné hodnoty). Pod záštitou tohto časopisu sa zorganizovala roku 1921 výstava v Nemecku. V tomto období rástol ďalší mimoriadny umelec: Giorgio Morandi (1890 – 1964), ktorý si pod vplyvom metafyzického maliarstva osvojil schopnosť obdariť aj tie najvšednejšie predmety takmer fascinujúcou silou - „metafyzikou najvšednejších vecí“. Morandiho miesto v metafyzickom maliarstve je príkladom osudu väčšiny umeleckých hnutí 20. storočia, tak ako futurizmus a kubizmus aj metafyzická maľba mala krátke trvanie. Umelci, ktorí ju prezentovali, sa jej čoskoro vzdali a išli ďalej každý svojou cestou. Chirico sa dokonca v posledných rokoch svojho života zriekol niektorých diel z mladosti a vyhlásil ich za pomýlené.

⁠

Znepokojújuce múzy od Georgia de Chirica, 1947

⁠

⁠

Pieseň lásky od Georgia de Chirica, 1914

„To, čo v živote obzvlášť potrebujeme, je citlivosť: vnímať svet okolo nás ako na záhadu … Žiť na zemi ako v obrovskom múzeu plnom neuveriteľných vecí.“

Toto sú slová talianskeho umelca Giorgia De Chirico, autora obrazov klasických námestí obývaných strašidelnými postavami a tieňmi, ktoré účelovo znázorňoval so skreslenou perspektívou a naklonenými plochami. Tieto klaustrofobické snové scenérie svojou atmosférou plnou melanchólie a tiesne ovplyvnili na začiatku dvadsiateho storočia francúzsku avantgardu a neskôr inšpirovali surrealistov.

Apollinaire reaguje na výstavu De Chiricových diel recenziou, v ktorej použije po prvýkrát termín “metafyzický”. Publikum a kritika sa stotožnia s básnikovým nadšením pre De Chiricove umelecké kvality, odozva na tvorbu mladého De Chirica sa objaví vo všetkých dobových novinách.

Roku 1916 namaľuje prvé verzie obrazov Hektor a Andromaché a Znepokojivé múzy, z ktorých jasnejšie vyplývajú pravidlá metafyzickej maľby. Roku 1918 odíde do Ríma, kde spolu s Prampolinim, Carra a Sofficim vystavuje v priestoroch redakcie „Epoca“.

Hektor a Andromaché

⁠

Architektonické vízie, talianske námestia, osamotené sochy, objekty s približujúcimi sa znepokojivými výjavmi, figuríny, ktoré zapĺňajú De Chiricove maľby obdivujú predovšetkým dadaisti a surrealisti ako zdroj inšpirácie a výskumu, ale uznávajú ich aj nemeckí umelci hlásiaci sa k magického realizmu, k Bauhaus a hnutiu Nová vecnosť. Giorgio de Chirico zomrel po dlhej a búrlivej umeleckej kariére v Ríme v roku 1978.

Vplyv De Chiricovho diela prekračuje hranice výtvarného umenia, odkazy na jeho tvorbu nájdeme v rôznych aspektoch moderného sveta, vo filmoch Michelangela Antonioniho, v tvorbe mnohých fotografov, v móde a dokonca aj na obale európskej a japonskej verzie

videohry Ico pre Playstation 2.⁠

Spisovateľ Sir V. S. Naipaul pomenoval jeden zo svojich románov Tajomstvo príjazdu podľa De Chiricovho obrazu The Enigma of Arrival.

Want to print your doc?
This is not the way.

Try clicking the ⋯ next to your doc name or using a keyboard shortcut (

CtrlP

) instead.

Futurizmus a metafyzická maľbaFuturizmus a metafyzická maľba