Share
Explore

Fauvizmus expresionizmus

image.png
image.png
image.png
image.png
image.png
image.png
image.png
image.png
image.png



Fauvizmus (1905- 1908) vznikol voľným zoskupením francúzskych maliarov, ktorí sa sformovali okolo Henriho Matisse okolo roku 1905. Rozpadol sa už po dvoch rokoch. Nebol organizovaným hnutím a umelcov nespájal žiadny umelecký program. Skupina vznikla spojením mladých maliarov s veľmi odlišnými tvorivými povahami a s rôznymi umeleckými názormi. Dôležitým vyjadrovacím a typickým prostriedkom sa pre nich stala jasná, čistá a výrazná farba.

- fauve = šelma


image.png
image.png

Hlavní predstavitelia:

- Henri Matisse

- André Derain



Znaky Fauvizmu


- výrazné farby

- Kontrasty

Charakteristické boli silné kontrasty, žiarivé farby a živé tóny. Boli presvedčení o tom, že farba a tvary majú vlastný výrazový obsah, existujú nezávisle na prírodnom vzore a treba ich rozvinúť umeleckým stvárnením. Dojem, ktorý v nich vytvárala príroda, bol podľa nich treba vyjadriť šokujúcim maliarskym spôsobom. Vo svojej tvorbe odmietajú perspektívu, priestor a svetlo. Matisse bol presvedčený, že farba a tvary majú vlastný výrazový obsah, ktorý nie je závislý na prírodnom vzore. Svojím umeleckým pojatím dáva prednosť vnútorným obrazovým vzťahom - skutočnosti obrazu.
kontrastné jasné farby studených modrá a teplých farieb od žldej po červenú

- Farebné plochy namiesto tieňov

prestal tienovať modelovať prestava zobrazovať priestor naopak snaží sa o čistu farbu jednoduchú skratku namiesto priestorových tienovaných objektov vačšie plochy pokryté farbou ktoré navzájom na seba reagujú Divák by mal reagovať na túto “Divočinu” (farby) a mala by ovplyvňovať jeho vnútro (emócie, prežívanie)

- Iné témy ako u Impresionistov

-nezobrazuje problematické témy (na rozdiel od expresionistov)

od expresionizmu ho odlišuje to, že z hľadiska obsahu nezobrazuje problematické témy skôr lyrické okamihy, zachytenie krásy okamihu (ako to robili impresionisti, ale inou technikou zachytenia)


Vznik fauvizmu
Názov fauvizmus vznikol pri príležitosti výstavy maliarov na Jesennom salóne v Paríži. Toto označenie použil v roku 1905 kritik Louis Vauxcelles po zhliadnutí umeleckých diel od Matisse, Camoina, Deraina, Manguina, Marqueta a Vlamincka, ktoré boli umiestnené v tej istej miestnosti ako obraz od Rousseaua – „Hladový lev vrhajúci sa na antilopu“ (fauves – divé šelmy). Títo umelci sa zúčastnili výstavy prvý raz a prehnanou farebnosťou a kontrastom farieb vyvolali škandál. Plátna nových umelcov priam hýrili neprirodzenou explóziou sýtych až útočných farieb a divokým, nespútaným maliarskym prejavom. Predmety boli na plátno prenesené bez akéhokoľvek usporiadania či pravidiel. Svoju nespútanú slobodu deklarovali sýtosťou farieb, hlbokou dynamikou farebných plôch a silou konštrukcií obrazových priestorov.


Maľba fauvistov

Fauvisti zjednodušovali línie, menili perspektívy i poňatie farieb a oslobodzovali sa od tlmených farebných tradícií. Vo svojej tvorbe prevzali techniky postimpresionizmu. Spočiatku takmer všetci používali mechanicky sa opakujúce kvapky farby, drobné dotyky štetca (charakteristické pre divizionizmus – hlavní predstavitelia tejto metódy boli Seurat a Signac). Veľký vplyv na ich umenie mali tiež Vincent van Gogh a Paul Gauguin a ich nový prístup k farbe a k maliarstvu. Od Gogha prevzali cit pre farbu. Odporúčal použiť veľmi ostré farby a domnieval sa, že je vhodné nechať niektoré miesta nezakryté farbou, nedokončené rohy obrazu a používať opakované prudké ťahy štetcom. Pod vplyvom Gauguina používaním výrazných a jasných farieb zámerne porušujú farebnú perspektívu, priestorovosť a svetlo. Rozhodnú sa používať farebné škvrny oddelené tenkou alebo silnejšou linkou a spochybňujú miešanie farieb.
Henri Matisse a André Derain používali pri tvorbe svojich obrazov ploché farebné škvrny lemované kontúrou. Hlavným aspektom umenia Matisse bola krása a harmónia. Obraz považoval za samostatný organizmus, kde nie je príroda reprodukovaná, ale reprezentovaná výtvarným usporiadaním. Objavuje sa nový druh priestorovosti. Farebné plochy sú vzájomne zladené, priestorovým sa stávajú kontrasty teplých a studených farieb. Vyznačujú vystupovanie a ustupovanie plôch a vytvárajú tak rytmus, ktorý vzbudzuje predstavu objemu. Pri zobrazení ľudskej postavy bolo telo vedome zachytené lineárne.
Kladením najjemnejších farebných odtieňov vedľa seba alebo komplementárnymi (doplňkovými) kontrastmi dosiahol Matisse vo svojich dielach svietivosti, obraz priam žiaril zvnútra i zvonka. Tvar a výraz splynuli v jedno. Nie sú spojené s mimoobrazovou skutočnosťou ani presnosťou zobrazenia či symbolickým odkazom. Matisse používal žiarivé, ľubovolné farby podľa svojho cítenia, nezávisle na predmete. Jeho cieľom bola vnútorná harmónia obrazu. Bol inšpirovaný dielami Gauguina, Cézanna a Van Gogha. Sám Matisse prehlasoval, že človek má maľovať tak, ako maľoval v detstve (obrazy fauvistov pripomínajú detské kresby). Neskoršie sa pridal k fauvistom holandský maliar Kees van Dongen a stal sa jedným z ich najvýznamnejších predstaviteľov. Preslávil sa portrétmi a ženskými akty. Jeden z najdôležitejších prínosov mal vplyv ateliéru profesora Gustava Moreaua, u ktorého študoval celý rad fauvistov. Povzbudzoval ich k rozvíjajúcej sa tendencii, i keď mala ďaleko k jeho vlastným zaujmom.
Fauvistov spája maliarska spontánnosť, čisté farby, dvojrozmerný priestor a bezprostredný zápis pocitov. Pôsobením rôznych vplyvov fauvizmus postupne dozrieval. V roku 1907 začína Mattisse a Derain od neho upúšťať a o rok neskôr aj Braque a Dufy. V roku 1908 sa skupina rozpadla a každý z umelcov sa vydáva svojím vlastným smerom. Braque sa pripojil k fauvistom až v roku 1906, ale už o dva roky neskôr začal budovať základy kubizmu. Revolučnými zmenami zahájil fauvizmus novú éru v dejinách výtvarného umenia, stál u zrodu moderného svetového umenia a vytýčil cestu k abstraktnej tvorbe.

Predstavitelia fauvizmu

Henri Matisse, André Derain, Maurice de Vlaminck, Raoul Dufy, Georges Braque, Henri Manguin, Charles Camoin, Emile Othon Friesz, Albert Marquet, Georges Rouault, Jean Puy (francúzski maliari)
Amedeo Clemente Modigliani (taliansky maliar a sochár)
Kees van Dongen (holandský maliar)

André Derain

krátke ťahy štetca vrľké kontrastné plochy ohraničené linkou
image.png
image.png
image.png

Henri Matisse

témy obrazov sú veľmi príjemné pohodové momentky zachytávajúce interér pozadie často tvoria otvorené okná za ktorými je modrá obloha prípadne more vyžarujú pokojnú atmosféru
image.png
image.png
image.png
Obraz - Tanec - zachytáva postavy tancujúce vo vzduchoprázdne nahé postavy alty v oranžovej farbe ktorá kontratuje s tmavomodrým pozadím
image.png






Expresionizmus


Expresionizmus (z latinského výrazu expressio – výraz) sa najčastejšie označuje za hnutie, ktoré získalo veľkú obľubu hlavne v Nemecku (a je charakteristické hlavne pre severské, nemecky hovoriace krajiny). Prvé diela vystavené pod názvom “Expressionisme” sa ale objavili v Paríži už v roku 1901. Vychádza z rovnakých základov ako fauvizmus a preto sa vo Francúzsku tento výraz nepoužíval. Vo vzťahu k maliarstvu bol výraz expresionizmus prvýkrát použitý v roku 1910 umeleckým historikom Abym Warburgom.
Všeobecne známym pojmom sa stal v roku 1911 na výstave berlínskej secesie vo Švédsku, Anglicku a Nemecku. Pôvodne sa vzťahoval len na výtvarné umenie, ale od roku 1911 sa začal tento pojem používať aj pre literatúru a preniesol sa tiež do sochárstva, poézie a hudby. Najväčší rozvoj zažíval počas prvej svetovej vojny a tesne po nej, kedy nastali pre rozvoj tohoto hnutia mimoriadne priaznivé podmienky. Nemecko sa ako porazená krajina stretávala s finančnou aj psychickou krízou, ktorú expresionizmus veľmi dobre dokázal zachytiť.

Charakteristika a základné znaky Expresionizmu

image.png

Východiská a inšpiračné zdroje Expresionizmu

image.png

image.png

Obsah (námety, témy)

image.png


Forma

image.png

Zameranie na vnútorné dojmy umelcovej duše

Expresionizmus ako umelecký smer nemá štýlovo vyhranené výtvarne prostriedky. Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu. Jeho cieľom bolo ukázať jeho úpadok v 19. storočí. Odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť. Maliari vo svojich dielach zdôrazňujú subjektívny zážitok a vyjadrujú obavy nad osudom človeka. Prostredníctvom výtvarného diela sa snažili o vyjadrenie svojho postoja k skutočnosti. Expresionizmus má vypracovanú koncepciu, kde má byť dielo prejavom umelcovej duše. Hlavným vyjadrovacím prostriedkom je okrem výraznej farby a úpravy tvarov zameranie sa na vnútorné dojmy. Umelci vyjadrujú expresionistickou tendenciu vnútorné psychické stavy a dodávajú presvedčivý výraz pri zobrazovaní ľudského utrpenia. Charakteristické je stupňovanie dramatickosti farebným i tvarovým zveličovaním, ostrými farebnými kontrastmi a deformovanými kontúrami. Svojimi dielami sa snažili o vyjadrenie výrazu – psychického náboja, vlastných zážitkov a pocitov jednotlivca v krízovych situáciách bez ohľadu na akékoľvek konvencie. Chceli zobrazovať svet z pohľadu človeka, ktorý zažíva svet vo svojom vnútri, vyjadrenie duševných pocitov ako je des, hrôza z násilia, strach, samota. Väčšina expresionistických diel je smutných až depresívnych a tento pocit sa nimi snažia navodiť. Preto je termín expresionizmus často spájaný s pocitmi úzkosti. Pre zvýšenie efektu prežitku často dochádza k deformácii reality. Výrazný vplyv na ich tvorbu malo praveké a ľudové umenie a tiež detská kresba. Do istej miery naviazal expresionizmus na primitívne umenie prírodnych národov.
Vyznačuje sa žiarivými, kontrastne spojenými farbami, lomenými čiarami a krivkami. Farebné plochy sú ohraničované linkou. Veľmi často sa používali čisté farby, umelci sa nesnažili o perspektívu. Využívali protiklad svetla a tieňa. Vyjadruje sa buď dravou farebnosťou alebo naopak kontrastom čiernej a bielej či zobrazením znekľudňujúcich gest postáv. Tvar podlieha silnej štylizácii a deformácii. Po námetovej stránke sú využívané náboženské a mystické námety. Použité boli i klasické námety ako je portrét a rôzne iné figurálne kompozície. Používa novú formu, ale zachováva tradičné témy a len zriedkakedy sa venuje sociálnym či politickým problémom.

Estetická revolúcia

V expresionizme išlo o čisto estetickú revolúciu, umelci chceli vytvoriť nové maliarske umenie. Prvá vlna expresionizmu vznikla v rokoch 1885 – 1900 a bola ovplyvnená dielami Vincenta van Gogha, Paula Gauguina a Henriho Matissa, ktorých považovali za najvyššie autority tej doby. Od Gogha prevzali expresionisti špecifické vibrovanie farieb a výraznú silu (ktorou vedel dať svojim dielam hlboký obraz plynúci z jeho pochmúrneho života a psychických problémov). K druhej vlne, ktorých diela sa stali východiskom pre expresionistov, patrili belgický maliar a grafik James Ensor, nórsky expresionistický maliar Edvard Munch či francúzsky maliar Robert Delaunay. James Ensor sa venoval hlavne fantastickým a strašidelným motívom masiek, kostlivcov a čertov. Silne ovplyvnilo evokatívne a intenzívne spracovanie úzkosti Edvardom Munchom nemecký expresionizmus dvadsiateho storočia.

Edvard Munch

- znázorňovať city a prenášať ich na divákov

image.png
Nórsky umelec Edvard Munch poukazuje svojou maľbou na náboženské, mystické či psychologické zmyslové súvislosti. V jeho obrazoch je zakorenená nálada konca storočia. Jeho témami sú strach, zúfalstvo, ľudská bieda, choroba, láska, sexualita, žiarlivosť, morbídnosť i smrť. Akoby dával tento psychicky labilný maliar do svojich obrazov niečo, aby sa on oslobodil od svojich démonov. V diele Búrka sú jeho postavy zjednodušené až do anonymity. Z tohoto obrazu vyznieva znepokojujúci kontrast medzi tichom vyžarujúcim z obrazu, rámusom naznačeným búrkou a úzkosťou mladej ženy. Rýchlymi ťahmi štetcom je vyjadrená farebnosť bez prechodu od zdržanlivých morbídnych tónov k svietivým farbám. Maliarske spracovanie osobného prežitku strachu na prechádzke s priateľom sa nachádza v diele Výkrik. Malo byť zároveň výrazom životného pocitu celej generácie. Toto dielo sa stalo symbolom stiesňujúceho pocitu bezmocnosti, ktorý človek prežíva vzhľadom k stále zložitejšej a neprehľadnejšej realite moderného sveta. Tvary a farby stupňujú výraznosť motívu, pod nohami mizne pôda, ozvena výkriku uvádza do pohybu nebo i zem. ​Výkrik (1893; pôvodne nazvaný Zúfalstvo), Munchov najznámejší obraz, je považovaný za symbol - ikonu existenčnej úzkosti. Podobne ako u mnoho iných jeho prác, namaľoval viacero verzií. Výkrik je dielom zo série Vlys života, v ktorej Munch skúmal témy ako život, láska, strach, smrť a melanchólia.


Edvard Munch - Výkrik
image.png
Edvard Munch - Úzkosť
image.png
Edvard Munch - Izba zosnulého
image.png
Edvard Munch - Tanec života
image.png


Wassily Kandinsky

image.png
image.png
Wassily Kandinsky - Zimná krajina
image.png
Wassily Kandinsky - Kompozícia IV
image.png
Wassily Kandinsky - Kompozícia VIII
image.png

Expresionizmus v Nemecku (1905 – 1919)

V Drážďanoch vznikla v roku 1905 umelecká skupina „Die Brücke“, ktorá sa usilovala o zrealizovanie myšlienky spoločenstva maliarov a obnovu maliarskeho umenia. Pri jej zrode stáli Ernst Ludwig Kirchner, Erich Heckel, Fritz Bleyl a Karl Schmidt-Rottluff . Členovia „Die Brücke“ prijali bohémsky štýl života, umelci spolu bývali, maľovali spoločnými potrebami a používali spoločný štýl maľby. Stávalo sa, že si svoje diela nepodpisovali a nechávali divákov a kritikov polemizovať o ich autorovi. Myslenie mladých maliarov sa uberalo smerom k farbe. Ich skúmanie farby a expresie viedli k rozkvetu maliarskeho štýlu, ktorý neskôr prebrali viacerí umelci. V roku 1906 bol vydaný manifest nového združenia, v ktorom dávali najavo svoj rozchod s akademizmom, presadzovali v ňom „slobodu života“, túžbu po zbúraní konvencií a vieru v budúcnosť.
Do skupiny „Die Brücke“ sa postupne pridávalo mnoho ďalších členov, napr. Max Pechstein, Otto Mueller, holandskí maliari Lambertus Zijl a Kees van Dongen, švajčiarsky maliar Cuno Amiet a tiež český maliar Bohumil Kubišta. Aj keď v roku 1907 odišiel zo skupiny jeden zo spoluzakladateľov Fritz Bleyl, zostávajú ostatní členovia súdržní a aktívni. Ich skupinové výstavy sa však príliš netešili záujmu verejnosti. V roku 1909 predstavil Max Pechstein, ktorý sa medzičasom odsťahoval do Berlína, svoje plátna a o rok neskôr boli jeho práce odmietnuté. Pechstein sa preto postavil do čela „Novej secesie“ („Neue sezession“) a vytvoril Salón odmietnutých. Tam vystavujú svoje diela jeho priatelia z „Die Brücke“, ktorí ho pravidelne navštevujú. Ďalšie centrum bolo vytvorené v Berlíne okolo časopisu „Der Sturm“ v roku 1910 (vydavateľ Herwarth Walden). K jeho členom patril rakúsky maliar a grafik Oskar Kokoschka. V roku 1911 opustili Drážďany aj Kirchner, Heckel, a Schmidt-Rottluff. Príchodom do Berlína dochádza postupne v skupine ku konfliktom a po uverejnení kroniky, ktorú publikoval v roku 1913 Kirchner a označil v nej sám seba za vodcu „Die Brücke“, sa skupina rozpadla.



Der Blaue Reiter

V Mníchove vznikla v roku 1911 expresionistická skupina s názvom „Der Blaue Reiter“.
Modrý jazdec (nem. Der Blaue Reiter) bol spolok expresionistických, neskôr abstraktných maliarov, ktorý založili v Mníchove v roku 1911 Vasilij Kandinsky a Franz Marc. Neskôr do spolku vstúpili aj Paul Klee, Alfred Kubin, Alexej Jawlensky, August Macke, Marianne von Werefkinová, Gabriele Münterová a iní. Spolok združoval významných nemeckých a ruských maliarov. Týchto umelcov spájal záujem o stredoveké umenie a primitivizmus, ako aj veľký záujem o francúzske umenie - fauvizmus a kubizmus. Názov vznikol podľa rovnomenného Kandinskeho obrazu - Der Blaue Reiter (1903).
(Modrý jazdec je olejomaľba vyhotovená v Bavorsku v roku 1903 ruským emigrantom Wassilym Kandinskym. Teraz sa nachádza v súkromnej zbierke v Zürichu a zdieľa svoje meno s umeleckým hnutím, ktoré založil spolu s Franzom Marcom na začiatku 1910.)
image.png
Zakladateľmi boli Franc Marc a ruský maliar Vasilij Kandinskij. K nim sa pridajú Gabriela Münterová (Kandinského žiačka a družka), Paul Klee, Alfred Kubin a August Macke. Aj oni uprednostňujú emócie pred kompozíciou a kladú dôraz na duchovný rozmer diela a farbu. V roku 1911 – 1912 organizovali výstavy, na ktorých reakcie verejnosti prekypovali výsmechom a sarkazmom. Napriek tomu sa k nim pridávajú nemecký maliar Max Beckman, ruskí maliari Alexej Javlenskij a Marianna Verlovkinová. Po vypuknutí vojny sa do Ruska vracia v roku 1914 Kandinskij, veľa expresionistov odchádza na front a rozpadá sa i „Der Blaue Reiter“. Českí predstavitelia boli sústredení do skupiny nazvanej „Osma“ a boli ovplyvnení predovšetkým Edvardom Munchom. Patrili medzi nich: Václav Špála, Bohumil Kubišta, Vilém Nowak a Rudolf Kremlička.
Slovenskí predstavitelia expresionoizmu: Koloman Sokol, Imro Weiner-Kráľ a Mikuláš Galanda.


Abstraktný expresionizmus


Abstraktný expresionizmus je štýl abstraktného maliarstva a grafiky, ktorý vznikol okolo roku 1945. Prevládajú v ňom spontánne maliarske či kresliarske postupy. Abstraktné, nefigurálne umenie sa delí na dva prúdy. Na prísne geometrický smer – konštruktivizmus a abstraktný expresionizmus, ktorý vychádza z duševného prežívania. Korene abstraktného expresionizmu spočívajú v surrealizme, hlavne v jeho podvedomom maľovaní bez rozumovej kontroly. V tvorbe prevláda spontánnosť a sú potlačené geometrické tvary. Diela nemajú jasný motív.
Závisí od pozorovateľa, čo v nich vidí alebo čo z diel cíti. Dominantným prvkom umeleckých diel je farba. Vzniklo bezprostredne po válke, kedy zavládla v umení určitá bezradnosť. Pred prenasledovaním nacistami a dôsledkami vojny veľa významných avantgardistov emigrovalo do Spojených štátov, kde bola pomerne priaznivá hospodárska situácia a kde mali tradíciu sponzorovania umenia.

Sloboda výrazu a vzbura

Tak ako v prípade iných súdobých umeleckých smerov nepopisuje pojem abstraktný expresionizmus nejaký jednoznačný štýl. Je to skôr postoj, ktorý je charakterizovaný vierou v slobodu výrazu a je zároveň vzburou. Jeho predstavitelia kládli dôraz na morálne nabité témy. Stvárňovali ich s primárnym ohľadom na individualitu a spontánnu improvizáciu. Nositeľmi výrazu je farba, spôsob maľby a forma. Tento štýl je zaujímavý svojou experimentálnosťou hlavne s farbami, ale i s materiálmi. Umelecká sloboda a zrieknutie sa pravidel však sťažovali širokej verejnosti chápanie tohoto umenia a často sa im stávalo nepochopiteľné. Nápadným znakom bolo, že diela nezobrazovali nič, čo by bolo na prvý pohľad rozpoznateľné. Pozorovanie vyžadovalo nový spôsob pohľadu - zapojenie fantázie, sústredenia, zamyslenia, sebaspytovania.
Maliarsky štýl abstraktný expresionizmus vznikol po druhej svetovej vojne v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. Je súhrnným označením pre rôzne smery a postupne začal zahŕňať celé odvetvie americkej nefigurálnej a negeometrickej maľby. Na toto špecificky americké hnutie pôsobili viaceré svetové vplyvy a New York sa stal po vojne centrom svetového umeleckého diania. Rozvíjali ho mladí umelci tzv.”Newyorskej školy”. Svojimi odvážnymi víziami prispeli k vedúcemu postaveniu amerického maliarstva (po Paríži) druhej polovice 20. storočia. Súčasťou väčšieho povojnového hnutia je akčná maľba, ktorá vznikla súčasne s abstraktným expresionizmom (najvýznamnejšou osobnosťou je Jackson Pollock), ďalej art informel a tachizmus. Art informel (francúzsky termín) je európskym variantom akčnej maľby. Zdôrazňoval intuíciu a spontánnosť cez kubistickú tradíciu, ktorá vládla na Parížskej škole maľby.

Tachizmus

Popisuje prístupy v abstraktnej maľbe v rokoch 1940 a 1950. Tachizmus je štýl abstraktnej maľby. Názov je používaný vo Francúzsku ako európsky ekvivalent k abstraktnému expresionizmu. Nachádzajú sa tu ale štylistické rozdiely, americký abstraktný expresionizmus má tendenciu byť viac „agresívnejší “ ako tachizmus. Charakterizovaný je nepravidelnými škvrnami a odtlačkami prstov. Je postavený výhradne na type výrečného gesta, ktoré používa umelec. Vyznačuje sa použitím škvŕn od farby (tache – z francúzštiny škvrna). Významnými predstaviteľmi tachizmu boli francúzsky maliar Georges Mathieu a Alfred Otto Wolfgang Schulze (maľujúci pod pseudonymom Wols), ďalej Jean Dubuffet, Sam Francis, Jean Fautrier, Pierre Soulages, Jean-Paul Riopelle, Nicolas de Staël, Hans Hartung, Serge Poliakoff a Jean Messagier.

Jackson Pollock a akčná maľba

V rozhodujúcej miere formoval abstraktný expresionizmus Jackson Pollock, ktorý stál pri jeho zrode a bol jeden z najznámejších a najväčších amerických maliarov 20.storočia. Svojou tvorbou ovplyvnil celú generáciu amerických umelcov. Konfrontoval sa s prázdnym priestorom plátna a pokúšal sa na neho premietnuť poriadok a zmysel. Ako väčšina amerických abstraktných expresionistov smeroval skôr k Jungovej interpretácii psychoanalytiky. K svojmu typickému štýlu sa dopracoval, keď ho zaujali kresby na podlahe ateliéru, ktoré vznikli farbou kvapkajúcou zo štetcov. Začal vytvárať svoje typické veľkoplošné diela. Jeho práce boli ospevované, ale i zavrhované, avšak jednoznačne vyvolali veľkú pozornosť.

Jackson Pollock - Bez názvu

image.png
Neskôr si Pollock osvojil takzvaný drip painting medzi rokmi 1947 až 1951 (žiadne zameranie na kompozíciu, nedeliteľne sa miešajúce rozdielne farby a ich plastické striedanie, silná energia a farebná bujnosť, jedinečný spôsob ťahov). Rosenberg vytvoril koncept „action painting“, ktorý sa prvý raz objavil v jeho článku z roku 1952 nazvanom „The American Action Painters“. V článku Rosenberg definuje maľbu ako akciu. S týmto poňatím umenia sa Pollock výrazne stotožnil.

- drip painting / dripping

- akčná maľba

- silná energia a farebná bujnosť

- farby a ich plastické striedanie

- spontánnosť vyjadrená expresívnym gestom

Polock bol predstaviteľom akčnej maľby. Využíval techniku zvanú dripping. Tá spočívala v priamom nanášaní emailovej maľby na plátno, ktoré bolo horizontálne (naplocho) rozložené na podlahe. Bez pomoci tradičných maliarských nástrojov lial farbu priamo z plechovky na plátno alebo ju fŕkal štetcom. Pollock tak vytváral zložitú sieť škvŕn, do ktorej občas pridával ešte piesok alebo podrvené sklo. Akčná maľba, ktorej je Pollock predstaviteľom, kladie dôraz na spontánnosť vyjadrenú expresívnym gestom.

Najtypickejším predstaviteľom abstraktného expresionizmu bol arménsko-americký maliar Arshile Gorky, ktorý mal na tento smer kľúčový vplyv. Abstraktný expresionizmus možno rozdeliť do dvoch typov.
Jeden zdôrazňuje silu, je dynamický a vášnivý – k tejto skupine maliarov patril Jackson Pollock, americkí maliari Franz Kline, William Baqiaodi (William Baziotes), Robert Motherwell, Clyfford Still a holandský maliar Willem de Kooning. Robert Motherwell pomáhal v 40-tych rokoch formulovať americký variant abstraktného expresionizmu. Pre jeho veľké obrazy boli charakteristické podvedomé náčrty. Tento spôsob maľby vznikol na základe jeho záujmu o Freudovu psychoanalýzu a interpretáciu snov. Spolu s Markom Rothkom a ďalšími založil hnutie „Subject of the Artist“ , kterého cieľom bolo podporiť rozvoj ďalšej generácie. Obrazy Willema de Kooninga žijú z dynamiky jeho rukopisu a svietivosti farieb. Ďalší (druhý) typ je čisto abstraktný, dodávajúci pokoj. Maliari, patriaci k tejto skupine, chceli vytvárať meditačné obrazy a pohrúženia sa do seba. Vytvorili obrazy ticha a zahĺbenia.
Predstaviteľom tohto štýlu je ruský emigrant Mark Rothko, ktorý vo svojom prvom období tvoril v duchu európskeho expresionizmu. K abstrakcii dospel v roku 1945 a vplýval na neho najmä Gorky. Postupne vytvára vo svojej tvorbe zduchovnenú atmosféru. Rothkove obrazy vyžadujú od diváka istú schopnosť k disciplíne a meditácii. Maľoval plátna veľkých rozmerov, aby v ňom diváka celkom „uzavrel“(mystické pohrúženie do podstaty farby). Ďalší umelec bol Adolph Frederick Reinhardt, ktorého diela boli na prvý pohľad jednofarebné, ale používal pri tvorbe jednoho plátna rôzne odtiene tej istej farby. Najznámejší je svojimi „čiernymi obrazmi”. Celý život vyučoval na školách výtvarného umenia. K najcitlivejším umelcom patrí Barnett Newman. Jeho umenie je plné záhad a neznámych vecí. „Prázdnota“ obrazov ponecháva divákovi veľký priestor pre svoje vlastné pocity. Pri dostatočne dlhom pozorovaní sa jeho obrazy otvárajú do ďalekých farebných priestorov. Zaujmú nielen veľkosťou, ale i intenzitou farebných plôch.
Abstraktný expresionizmus vstúpil do histórie umenia a dosiahol svetového uznania presadzovaním pohody a slobody v dobe ešte stále sa zotavujúcej z dosahu druhej svetovej vojny. Absenciou obrazového posolstva je divák odkázaný sám na seba a musí si plochu obrazu dotvoriť aj sám vysvetliť.



Want to print your doc?
This is not the way.
Try clicking the ⋯ next to your doc name or using a keyboard shortcut (
CtrlP
) instead.