Explore

Učenie

V tomto pdf nájdete fakty o učení z ktorých si môžete jeden vybrať pod .pdf súborom nájdete ten článok v textovej podobe.

téma je rovnaká vyberáš si:

ilustrácia

alebo

video

Na konci textu nájdete zadanie

⁠

Ak príbeh nemáme poruke, vytvorme si ho (Napr. najprv si ľudia vo

fáze naturálnej výmeny vymieňali veci z rúčky do rúčky. Keďže však

nevedeli udržať jedného vola za druhú kravu v ruke, vymysleli kovové

mince. Aj tie však boli ťažké, preto vymysleli papierové peniaze. Aj

tie však mohli zhorieť a mali ich plné vrecká, preto vynašli platobnú

kartu.) :

- Usporiadajte učivo do blokov — Človek je schopný podržať

v mysli a zapamätať si naraz nanajvýš sedem položiek (plus-mínus

dve). Ak sa človek naučí sedem položiek, vytvorí z nich jeden blok,

ktorý sa potom chová ako jediná položka (napr. naučené položky pri

odstavci kľúčové kompetencie po naučení už budeme fixovať nie ako

sedem položiek, ale ako jednu položku — kľúčovú kompetenciu). Ak

teda máte viac položiek, zredukujte ich na sedem alebo vytvorte si

z nich dva bloky.

- Podčiarkovať, zvýrazňovať - dvoma farbami, z ktorých

len jedna je výraznejšia. Ozvláštniť aj krúžkami, štvorčekmi. Avšak

omnoho lepšie ako podčiarkovanie je poznámkovanie -

prinajmenšom z dvoch dôvodov: :

a) Z našich vlastných poznámok sa nám učí ľahšie, než

z knihy. Kniha je hrubá, poznámky sú tenké, preto má študent

pocit, že mu to ide rýchlejšie.

b) Navyše pri robení poznámok už premýšľa nad tým, čo je

dôležité. Študent vyberá, triedi, usporadúva učivo takým

spôsobom a do schémy, ktorá mu samotnému najlepšie vyhovuje,

ktorej rozumie.

Organizácia štúdia

Jeden sa učí dve hodiny, druhá štyri. Obaja sú rovnako inteligentní,

napriek tomu tá, čo sa učí viac, dosahuje horšie výsledky. Chyba

môže byť v štýle učenia. Ako sa učiť, akých chýb sa treba vyvarovať?

- Študent si musí vytvoriť istý plán. Musí byť jasné, čo

bude počas nasledujúcich dvoch-troch hodín robiť.

- Mal by dodržiavať určitú pravidelnosť — ak sa učí

pravidelne každý deň v rovnakom čase, potrebuje na koncetrovanie

oveľa menšie úsilie. Ľahšie a zaujímavejšie veci je vhodné nechať

na neskôr a začať s tým, čo je náročnejšie.

- Po 40-60 minútach učenia je potrebné zaradiť prestávku

(nie menej ako tri minúty, nie viac ako desať minút). Prestávky

nesmú súvisieť so študijným materiálom - nemali by nijako

zaťažovať mozog. Ideálne je si zacvičiť (cvičenie uvoľnuje

noradrenalín, ktorý pomáha pri ukladaní vedomostí do dlhodobej

pamäte).

- K učivu musíme pristupovať oddýchnutí. S učením by sme

nemali začínať bezprostredne po jedle („Treba stráviť čas nad

knihou, nie tráviť nad knihou“), alebo po náročnej telesnej či

duševnej aktivite. Nie je vhodné pri učení ležať, neustále niečo

konzumovať... (ale ak sú výsledky študenta dobré, nemusia sa

nútiť do metód, ktoré im nevyhovujú).

- A napokon pri učení by sme sa mali vyvarovať rušivých

vplyvov. Nemožno sa učiť a zároveň mať zapnutý televízor, hudbu

a pod. Omnohorýchlejšie sa unavíte a strátíte motiváciu - mozog

totiž musí neustále vyhodnocovať, či vedďľajšie podnety nie sú

dôležitejšie pre vaše „prežitie“ ako študijný predmet, na ktorý sa

usilujete sústrediť. Prekážkou môže byť aj výrazný hluk z vedľajšej

miestnosti, zhon okolo nás. Ideálne je prekryť rušivé vplyvy tzv.

„bielym šumom“ (tiché syčanie, žblnkot potôčika, hluk ventilátora

v zapnutom počítači). Základnými podmienkami pre štúdium sú

teda ticho, primeraná teplota v miestnosti, uprataný stôl,

dostatok svetla (z ľavej strany - ak sme praváci).

Pyramída učenia

Nie všetky formy štúdia sú rovnako efektívne. Ak sa spoliehame iba

na výklad učiteľa, zapamätáme si iba jednu dvadsaťtinu.

- výklad 5% zapamätaného

- vlastné čítanie 10%

- demoštrácia, predvedenie 30%

- diskusia v skupine 50%

- praktické cvičenie 70%

- učenie iných 90%

Príprava na skúšku

Ak sa učíme na väčšiu skúšku (maturita, celoročné opakovanie,

vodičský preukaz, skúška na VŠ), potrebujeme si najskôr zohnať

učebné materiály a zostaviť plán. Pri jeho vytváraní by sme mali

zohľadňovať:

- predpokladaný čas učiva vynásobiť dvoma (pri plánovaní

totiž zväčša nepočítame s únavou, rušivými vplyvmi, klesajúcou

motiváciou atď.)

- je vhodné, ak máme vypracované otázky na rôznych

„farebných“ papieroch — látka sa nám fixuje aj vizuálne spolu

s farbou papiera.

AKO SA EFEKTÍVNEJŠIE UČIŤ

- je vhodné si zostaviť zoznam otázok, vylepiť ho na stenu g

a vždy naučené vyškrtnúť - pôsobí to povzbudzujúco.

- Každý má iný životný rytmus. Vo všeobecnosti však

najvhodnejšie podmienky na štúdium sú okolo 8.00-10.00 hod..

Krivka učenia klesá okolo 14.00 hod.a znova začína stúpať od

17.00 hod. do noci. Najhoršie sa učí o 4.00 hod. ráno. Keď sa

učíme skoro ráno, býva zvykom, že si o pár hodín nepamätáme

nič.

< Začať sa učiť čo najskôr a posledný deň pred skúškou

venovať iba opakovaniu. Ak sa učíme tesne pred skúškou,

vytesňujeme z pamäti skôr zapamätané veci a tak si

nespomíname na nič. Navyše zvyšujeme tým stres, ktorý

ochromuje synaptický prenos informácií - teda ničí pamäť.

„Pamäťje to, čím zabúdame,“ hovorí jeden aforizmus. Pri samotnom

učení by sme sa však tomu mali vyvarovať. Ako posilniť

zapamätávanie?

- Pripravujeme sa na maturity. Naučíme sa druhú

maturitnú otázku a zrazu zistíme, že prvú sme zabudli. Nezabudli,

ale nezopakovali. Preto je vhodnejšie napr.

Učíme sa 45 minút prvú maturitnú otázku — dožičíme si 10

minútovú prestávku - po prestávke si za päť minút

zopakujeme predchádzajúcu maturitnú otázku a pokačujeme

ďalších 45 minút v učení ďalšej. Na konci dňa si zopakujeme

za jednu hodinu všetko, čo sme sa naučili. Do týždňa si to

zopakujeme znova. Hoci sa to nezdá, týmto spôsobom

ušetríme omnoho viac času i nervov a efekt bude lepší.

- Učme sa nahlas. Predstavme si, napodobňujme situáciu

skúšky, pomôcť nám môže rodič, súrodenec, ktorý kladie otázky.

Potrebujeme dostať prejav aj do vlastných uší.. Nestačí si

povedať: „Toto viem!“, lebo pri lámaní chleba mi budú chýbať

slová. Tým, že si skúšku nacvičíme (predstavíme v mysli),

odbúrame množstvo skúškového stresu.

autor Rastislav Turák, Jozefína Lazorová

NÁUKA O SPOLOČNOSTI

AKO SA EFEKTÍVNEJŠIE UČIŤ?

Prečo vznikajú v čase dospievania študijné problémy, ktoré nikdy

predtým neboli:

- strata záujmu o štúdium — mladému človeku sa otvárajú

nové možnosti (randenie, diskotéky, alkohol, hudba, oblečenie...)

- úsilie vynútiť si záujem rodičov - pri zlých známkach budú

stredobodom pozornosti v rodine. Dospievajúci sa rozhodne

rodičov „trestať“ zlými známkami.

- nedostatok sebavedomia (najmä u dievčat) — s blbými

náražkami spolužiakov, učiteľa, že „nič nevie“, sa Študent stotožní

- nevyzretosť intelektu — ako v telesnej, tak aj v duševnej

oblasti dospievame rôzne. Treba trpezlivo počkať.

- vplyv partie —- za dobré známky by ho vysmiali

Pozitívny prístup k učeniu :

Jedného dňa, keď sa nomádi chystali na nočný odpočinok, obklopilo

ich zrazu prenikavé svetlo. Vedeli, že ich navštívila akási

nadprirodzená bytosť. Pokorne očakávali nejakú dôležitú správu.

Konečne sa ozval hlas: „Nazbierajte toľko kamienkov, koľko vládzete.

Uložte ich do svojich jazdeckých brašní. Vydajte sa na cestu dlhú

jeden deň a zajtra večer vás stretne šťastie i smútok zároveň.“ Keď

svetlo zmizlo, nomádi sa sklamane a rozhnevane pozerali jeden na

druhého. Namiesto veľkej pravdy, ktorá by nasmerovala ich životy,

dostali podradnú úlohu. Ale spomienka na oslnivého návštevníka

spôsobila, že každý hudrajúc nazbieral niekoľko kamienkov. Keď na

druhý deň večer siahli do svojich brašní, zistili, že každý kamienok,

ktorý zdvihli sa premenil na diamant. Boli šťastní, že mali diamanty.

Boli však i smutní, že ich nenazbierali viac.

Môžeme polemizovať, či sa aj nám každý kamienok poznania premení

v živote na diamant. Môžeme sa pýtať, či všetko, čo nám škola

dáva, naozaj využijeme. Je však isté, že niečo využijeme určite. Navyše

nik nevie, Čo sa mu zíde o desať, dvadsať rokov. Omnoho dôležitejšie

než samotné vedomosti sú dve veci:

1. získať prehľad a základnú orientáciu v mnohých

oblastiach

Ž, naučiť sa učiť —- kráčame v ústrety spoločnosti, ktorá od

nás očakáva, že sa budeme vzdelávať celý život. Technológia

postupuje veľmi rýchlo a človek s ňou musí držať krok. Ľuďom

flexibilným, adaptabilným (alebo po slovensky tým, ktorí sa vedia

učiť a prispôsobiť) patrí budúcnosť. Potreba učiť sa však nie je

dôležitá iba kvôli budúcemu uplatneniu. Ešte viac preto, že nám

pomáha cibriť mozog a myslenie.

V mozgu sa nachádza okolo 25 miliárd neurónov. Každým dňom

zahynie viac ako 50.000 z nich (pri používaní alkoholu a iných drog,

je to rádovo ešte vyššie). Napriek tomu nemusíme zúfať, lebo nie je

dôležitý počet, ale väzby medzi nimi (ktoré vytvárajú axóny, dendridy,

synaptické spojenia). A počet synapsií napriek poklesu neurónov

môže rásť. je to podobne ako so svalmi - ak ich neposilňujeme,

svalové tkanivo atrofuje, bunky zanikajú. Aj synapsie zanikajú

a nevytvárajú sa nové, ak ich „neposilňujeme“. O zdravie tela sa

teda staráme vyváženou stravou, pohybom, zdravým prostredním,

o zdravie mozgu zasa premýšľaním, učením, novými podnetmi,

striedaním činností. Starecká (i predstarecká) demencia (ak nás

nepostihne Alzheimerova choroba) nie je teda záležitosť osudu, ale

môžeme jej zabrániť vlastným úsilím.

K%uúčové kompetencie

Pre uplatnenie v dnešnej spoločnosti už nie je dôležitý iba diplom.

Nemôžeme očakávať, že po škole „zapadneme“ na jedno miesto

a ostaneme na ňom do dôchodku. V súčasnosti ľudia menia

zamestnanie priemerne raz za šesť rokov (6-7 krát za život), z toho

raz za osem rokov zmenia dokonca aj odbor (vyštudovali učiteľstvo,

robia v banke). Z toho vyplýva, že samotné vedomosti nestačia -

kedže v konečnom dôsledku veľmi rýchlo morálne zastarávajú (napr.

učím sa o Pentiu 4 a keď doštudujeme vysokú školu, bude už

jestvovať Pentium 7). Dôležité sú tzv. kľúčové kompetencie:

- SCHOPNOSŤ RACIONÁLNE SA UČIŤ (spolu s ochotou

sa učiť) — teda nie bifľovať sa, ale získavať orientáciu, prehľad,

vedieť aplikovať naučené do praxe

- INFORMAČNÉ KOMPETENCIE - spôsobilosť pracovať

s PC, automobilom, mobilom, faxom atď.

SCHOPNOSŤ RIEŠIŤ PROBLÉMY - schopnosť kriticky,

tvorivo myslieť v situáciách, na ktoré nie sú návody, plánovať

a organizovať prácu

- KOMUNIKAČNÉ KOMPETENCIE - schopnosť vyjadriť sa

neverbálne, verbálne, písomne, prehovoriť na verejnosti

- INTERPERSONÁLNE KOMPETENCIE - schopnosť

vychádzať s druhými, neodradiť ich, riešiť konflikty, uzatvárať

kompromisy, zaskočiť za iných, prevziať ich roly, asertívne

a empatické správanie

- EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA - poznať a ovládať sám

seba, motivovať sa

- ZNALOSŤ CUDZÍCH JAZYKOV - aspoň jeden aktívne

a druhý pasívne

Nielen rozumieť, ale vedieť...

Učiteľ rozpráva, vykladá nové učivo: :

- Ak hovorí príliš zložito, Študenta to odrádza. Má pocit, že

nič nepochopí. A preto sa neučí.

- Ak rozpráva príliš jednoducho, študent má pocit, že všetko

vie, že sa nemusí učiť, lebo už tomu rozumie. Preto si nerobí

poznámky, nepremýšľa o učebnej látke, ani sa ňou nijako

nezaoberá. Keď však príde chvíľa skúšky, testu, odpovede, zrazu

mu chýbajú slová na správne vyjadrenie, komplexnú

charakteristiku. Pomohol by si poznámkami, ale nemá ich...

Dôležité je teda veciam nielen rozumieť, ale ich aj vedieť (Je rozdiel

medzi tým, či rozumiete pravidlám futbalu, šachu, make-upu, alebo

to viete dobre rozohrať...) Je potrebné si učivo osvojiť na príkladoch,

precvičiť, premyslieť, prepojiť so staršími témami, prípadne

porozprávať o nich niekomu.

Ako funguje pamäť?

Sme zvyknutí, že starším ľuďom už pamäť tak neslúži. Iste, pamätajú

si mnohé veci zo svojej mladosti, ale zabudnú, kde dali kľúče. Napriek

tomu nejestvuje žiadna relevantná zákonitosť, podľa ktorej si mladý

človek zapamätáva veci lepšie, než starší. Naopak, čím aktívnejšie

človek žije, čím viac podnetov prijíma, vtláča ich do pamäte, tým

väčšmi si veci pamätá. (Profesori Kalifornskej univerzity si prečítali

úryvok z prózy a potom boli testovaní, ako si ho zapamätajú. Starší profesori

(60-71 rokov) si na rozdiel od bežnej populácie vybavovali fakty rovnako

dobre ako ich mladší kolegovia (30-44 rokov).)

Pamäť v mozgu totiž nie je nejaké konkrétne miesto ako napr.

harddisk v počítači, ale proces. Proces, v ktorom sa rozochvievajú

stovky a tisíce synaptických spojov na neurónoch — čím viac nové

infomácie prepojíme so starými, tým väčšia pravdepodobnosť, že

sa nám pri spomínaní vybavia. Čím viac teda vierme, tým ľahšie si

zapamätávame nové.

Pamäť nemožno preťažiť. Kapacita našej pamäte je desať miliónov

tisícstránkových kníh od slova do slova. Nejestvuje teda žiadna

slabšia pamäť (ak nie si schopný zapaniätať desať miliónov kníh,

iba 9,5 miliónov - aj tak je to niekoľkonásobne viac, než môžeš

v živote využiť). Jestvujú iba zlé spôsoby učenia a vyvolávania

poznatkov z pamäte. Ako jej teda pomôcť?

- Do pamäte sa dostanú len tie veci, o ktorých presvedčíme

mozog, že ich potrebujeme pre ďalší život. Zjednodušene

povedané udeje sa tak dvojako:

a) limbický systém (staršia časť mozgu, ktorú máme

spoločnú so zvieratami) reaguje na všetky výraznejšie emócie

a prikáže mozgu, aby si zapamätal podnet, ktorý emócie vyvolal

Want to print your doc?
This is not the way.

Try clicking the ··· in the right corner or using a keyboard shortcut (

CtrlP

) instead.